Keď raz prišiel Dodo Danko, obchodný zástupca Spoločnosti Vinidi, do Kemov na kávu, bol akurát čas dozrievania vín ročníka 2010. Bavili sme sa o tom, aký to bude ročník a či vína vôbec budú kvalitatívne minimálne rovnaké ako ročníky predchádzajúce. Poviem Vám nemal som veľké oči, veď všetci sme videli aké dokáže byť počasie "wine-negative". Dodo však tvrdil, že sa nemáme čoho báť a celý náš rozhovor skončil vetou: "ak neveríte, zoberte auto, šoféra samozrejme, a dojdite k nám presvedčiť sa na vlastné chuťové poháriky...". A poviem Vám viac nám nebolo treba.
Vybrali sme sa teda do Vinidi. Cesta prešla rýchlo, keďže dlho očakávaný obchvat Žiaru nad Hronom bol konečne spustený, a ani sme sa nenazdali a ocitli sme sa v tej, pre víno ideálnej oblasti, priamo pred vinárskym závodom Vinidi. Privítali nás ako sa patrí, pohárom dobrého sviežeho Veltlínskeko červeného skorého, ročník 2010. Hneď som vedel ktoré víno bude mojím favoritom. Pred degustáciou sme si najskôr prešli celý závod. Sprievodcu nám robil hlavný technológ Roman Holec, ktorý svojím zaujímavým rozprávaním ešte umocnil skvelú atmosféru počas prehliadky. Videli sme všetko, od lysovacích strojov, cez fermentovacie kade až po nerezové tanky, drevené a barikové sudy. No všetci sa samozrejme najviac tešili na degustáciu ktorá prebehla vo veľmi vkusne zariadenej miestnosti pri recepcii. Chutnali sme svieže, ľahké, mladé, vínka ako Sauvignon, Muller Thurgau, Iršai Oliver a už spomínané VČSko.
Potom prišli na radu vína s vyššími prívlastkami, samozrejme tiež veľmi kvalitné. Degustáciu zakončili červené vínka, či už to bolo pekne zaoblené Svatovavrinecké alebo ťažký, animálny Alibernet. Niektorím však najviac z celej degustácie chutili domáce klobásky, prosciutto a tlačenka, ktoré si tiež dorába Vinidi vo vlastnej réžii. Veľmi príjemný večer sme zakončili v pivničnej izbe s krbom, koženými sedačkami, kreslami a samozrejme s výborným vínom. Keby bolo na mne tak by som v tom koženom gauči a s pohárom v ruke sedel doteraz.
Ak by som mal teda zhodnotiť ročník 2010, stačila by mi jedna veta: Máme sa na čo tešiť.
V závere by som Vám všetkým chcel odporučiť, chodte tam, chodte do Vinidi a zažite ten správny gastronomický zážitok na vlastnej koži.
Pripájam zopár fotiek, ako už je zvykom.
